Zima 1997. Naplňá sa starý sen, PUB. V ešte nedokončenej stavbe nacvičuje pri peci ďalší starý sen, BAND. Nová generácia nevie hrať na gitare, na bicích, atď. Éra Technology. Už nikto nespomína Hendrixa, Zeppelina, a nikto nepočul o Laurie Andersen alebo o Talking Heads.
      Máme už za sebou spoločenské opovrhovanie (socialistickým štátom zakázaná západná kultúra), ako aj premeškané možnosti: CITY ROCK, KGB, GAME & SUZY, TOTAL CHAOS. Skončili sa už roky „povinných” koncertov - veľká skúsenosť, tvrdá škola. Potrebujeme skupinu. Sadli sme si, rozprávali sa a popíjali:

Michnya "Bigman" Róbert - gitara, spev, ústna harmonika
Katona "Bandi" András - spev, klávesy
Ollé Gyula - gitara
Kovács Vince - bicie nástroje
Varga Frigyes - spev, bass
...jeho nahradil na jesen '98:
Kosár "Öreg" Dezső - bass, vokál

      Dúfarm, že to takto zostane, keďže je mentalita skupiny vyborná. Hráme, čo chceme, nakoľko sme si nástroje zakúpili za vlastné peniaze. Neovplyvňujú nás trendy. Ved'sme ako v rozprávke - Brémski muzikanti. Je medzi nami tučný (ja), krivonohý, starý, štíhly, pekný (aspoň sa to tak hovorí - hihi), atď. Ale v Rock and Rolle je všetko možné. Medzi novými titánmi by sme nemali šancu. Nikto sa nevie vyhnúť vlastnému tieňu. BIG MAN BAND je taký cenný dar, ktorý by si nikto zo skupiny nenechal ujsť. Akceptujeme sa navzájom so všetkými nedokonalosťami, chybami. Ceníme si naše hodnoty.
Veď toto je len ROCK AND ROLL – náš život. Bola by škoda zbabrať to!
S pozdravom:

4. mája 2006